Silvester v srdci Slovenského raja !

Železiareň bola situovaná pozdĺž potoka Hnilec vo vzdialenosti 7-8 km od železorudných baní v Dobšinej a Spišskej Novej Vsi. Postavil ju gróf Alexander Csáky v 20.rokoch 19. storočia na mieste pôvodnej medenej huty, aby zužitkoval blízke železné rudy a bohaté lesy v okolí.

V tejto železiarni zaviedli medzi prvými predhrievanie vzduchu pre vysokú pec (zariadenie postavil Ján Müller). Roku 1842 kúpil stratenskú železiareň spolu so skujňovacím hámrom v Hrabušiciach Ferdinand Coburg. V tom čase bola vysoká pec s otvorenou nistejou 8,5m vysoká. Jej súčasťou bolo skriňové dúchadlo, ktoré poháňala  voda potoka Hnilec. Roku 1847 sa vyrobilo 1120 ton surového železa.

Roku 1854 sa začala rozsiahla rekonštrukcia technických zariadení vysokej pece. Skriňové dúchadlo nahradili trojvalcovým dúchadlom na vodný pohon. Roku 1858 sa začala prevádzka vysokej pece po prestavbe. Roku 1861 začala výrobu druhá vysoká pec sa stojatým parným dúchadlom, odlievacou halou, váhovňou,  šiestimi pražiacimi pecami. Na kychty oboch vysokých pecí namontovali ohrievače typu Wasseralfingen. Obe vysoké pece mali tzv. belgickú konštrukciu. Roku 1861 sa zvýšila výroba vysokopecného závodu na 4612 ton. Vo vysokých peciach tavili siderity. Získavalo sa tu tzv. biele surové železo, vhodné na pudlovanie.

V 40. rokoch sa spracovala celá výroba stratenského surového železa v rámci vlastného coburgovského podniku, najmä v skujňovacom hámri v Hrabušiciach. Po začatí prevádzky druhej vysokej pece sa značná časť surového železa predávala železiarskym podnikom v Uhorsku a v zahraničí.